Moja vlasť
(Andrej Žarnov)
Ó, zem ty krásna, sladká mati,
za bielych nocí o mojich snoch sa moja vztýčiš,
živičný pozdrav nesie vánok s chvoja,
mesačnou cestou v ústrety mi bežíš,
kde naše malé,rodné chaty stoja
sťa hniezda teplé,krásna mati moja.
Ó,zem ty krásna sladka mati moja
ruky si spínam,v srdce si ťa skrývam,
a keď ťa z rana žhavé slnko zlatí,
k tatranským obrom uprene sa dívam,
po stráňach čujem koscov v inovati
a tlkot zvonov,sladká moja mati.
Ó zem ty krsna moja mati sladká,
oráčom tvojim kývam v rodnom oli ,
kde Váh sa perlí,šuhaj ovce hladká,
kde klasov spev sa vlní po údolí,
kde u nôh kríža klači moja matka,
to ty si ,moja domovina sladká.
Ó zem ty krásna sladká mati moja,
čujem tú pieseň v chráme k vysokosti,
obrazy dávne v duši sa mi roja,
zriem z hrobov svietiť otcov našich kostí,
uvidím,jak bdiete strážnym duchom stoja
nad tvojou hlavou,sladká mati moja.
Ó zem ty krásna,sladká mati naša,
keď mráz sa vzbúri blesky švihnú k rane,
vedz že ty synov v boji nezastrašia,
na jeden povel celý národ vstane,
zástava naša víťazne sa vznáša,
to tvoja sláva,večná mati naša.
Udalosti od mája 1938 do júna 1940
Po mnohých trápeniac a búrkach došli sme k 6.okt.1938,kedy už definitívne a na trvalo sme prevzali vládu svojjich vecí do našich rúk.Veď bolo to už na čase aby aj Slováci mohli žiť dôstojným národným životom.Nepotrebujeme nijakých tútorov nad sebou.Tútorovanie bolo nám vždy len na škodu a preto národ keď nechcel zahynúť musel raz pochopiť že prišiel vykúpený čas,zjednotil sa,prestal sa rozdeľovať na roľníkov,robtníkov,úradníkov,katolíkov a evanielikov.Pre bývalé hašterenie medzi sebou lepšie nás mohli ovládať zemepáni z Prahy.Narobili všeliakých politických strán,kopali tak hrob pre slovenský národ.
Vodcovia národa
Ozajstní vodcovia slovenského národa však večne nemôžu na toto úbohé postavenie hľadieť,ak sa národ teraz nevzpamätá,padne,ugniavi ho silný.Vďaka Bohu národ poslúchol obozretných vodcov.Dr.Jozefa Tisu a Sidora.6.okt. v Žiline vyhlásili autonómne Slovensko.Politické strany prestaly jestvovať:slialy sa v jednu stranu a to stranu slovenskú Hlinkovu stranu,stranu do slovenskej národnej jednoty.
Smrť A.Hlinku
Toto ovocie práce nemožno zaobísť najväčšou osobou slovenských dejín,zvečnelým vodcom Andrejom Hlinkom.Bez neho nejestvuje ešte slobodný národ.Ach,škoda, preškoda že nie je medzi nami.Posledný raz vystúpil na povestnom manifestačnom shromaždení Hlinkovej slov.ľud.strany v Bratislave,odkiaľ prehovoril posledné posolstvo k národu:,,V jednote napred a zvíťazíme".Predvídal všetko,blízke naše víťazstvo.I kružnianske obyvateľstvo so záujmom sledovalo udalosti a vyslovovalo sympatie k rodiacemu sa prevratu.Veď každý cítil, že idú sa diať veľké veci.Prozreteľnosti ďakujeme že sme šťastlivo pristáli v prístave pokoja.
6.okt.1938
Obec spontánne prejavila záujem o ďalšie osudy národa a zišli sa okolo 6.okt.k schôdzke,kde prejavili úplnú neochvejnú oddanosť vlasti,ktorú nadovšetko milujú.
Hlin.garda
Organizovanie Hlinkovej gardy trocha u nás bolo obťažné, lebo súcejší mužovia boli pri vojsku.Bolo hojne nadšenia i stúpencov,chýbalo len vedenie.Mnohí účinkovali od začiatku HG pri Sušanoch.
Nedeľa slov.sjednotenia
Nedeľa slovenského sjednotenia bola ozaj radostná.Prestaly stranícke boje,rozdiele,každý pochopil volanie času.Keď nebudeme jednotní pohltia nás pažraví južní súsedia.Vieme, ako nás lákajú chcú nás mýliť,balamutiť,rozbíjať len aby nás lepšie ovládať.To sa im nikdy nepodarí.-Zástupcovia tunajších strán pochopili že prestal už čas neplodného hašterenia.Nastúpili sme cestu večnej jednoty a tým aj večnej nezlomnosti.Niet na svete národa,ktorý by si nás podmanil.Radšej zhynieme ako by sme mali cudziemu slúžiť.
Vied.arbitráž
To sa aj dokázalo,ako neochvejne milujú tunajší občania svoju rodnú vlasť pri viedenskej,smutnej arbitraže.Maďari sa usilovali,aby ziskali čo najviac územia,preto chceli,aby aj osada Molnárka padla do Maďarska.Tamojší obyvatelia sa nad tým čo najrozhodnejšie proti tomu postavili a pustili sa do krutého boja o zachovanie.Museli dokazovať,písať prosby,že oni sú Slováci a že život osady v Maďarsku nie je možný.Tento boj aj výťazne skončili.Molnárka ostala na Slovensku.To bolo radosťi,ale zaslúženej.Hranica teraz prebieha pri obyv.Krkoškovi a járkom pri obyv.Brisudovi,skade prebehne na hradskú Rimavsko-Lučeneckú.V tejto praci sa najviacej zaslužil pán Priadka.Na zapad pre behne hranica pri Čertovom keri.My ako obec hraničiarska,verne stojime na stráži našej posvätnej dedovizne.Stojíme na stráži a beda,prebeda tomu, kto kradnou rukou by siahol na našu slobodu.Priebeh predvolebnej agitácie dial sa hladko,nebolo treba niekoho presvedčovať o nutnosti volby na Hlinkovu slov.ľud.stranu,stranu slovenskej národnej jednoty,veď každý pochopil,že jedine voliť kandidátku áno je svätou povinosťou každého Slováka a roduvernej Slovenky.Obyvateľstvo do jedného chlapa a ženy volilo svoje čisté Slovenské,,áno".I týmto dalo na javo,že nielen súhlasí s politikou slov. vlády,ale týmto hlasom ju aj podporuje v jej budovateľskej činnosti.Inakšie to ani nemôže byť.Teda víťazstvo tu bolo 100%,čoje zvlášť dôležité a hodnotné na pohraničí.
Deň volieb
Deň volieb,18.dec.konal sa v škole.
Slov.snem
Prvého slávnostného zasadnutia slovenského snemu sa zúčastnil pán Jozef Priatka,železničiar,z osady Molnárky.Ostatní obyvatelia priebeh slávnostného zasadnutia počúvali rozhlasom v štát.ľudovej škole.
Krušné časy česko -slov.repub.
Republika česko-slovenska sa ocitla v nebezpečenstve.Jej medzi národné postavenie bolo na najvýš nepriaznivé po pripojený Rakúska k materskej ríši.Vláda republiky nevedela splniť podmienky a požiadavky sudetských Nemcou.Vláda a režim vôbec spliehal sa na vzdilených spojencov,ktorí v Česko-Slovenskej republike chceli mať nástroj svojej mocenskej politiky proti Nemecku.V roku 1938 chistala sa republika Česko-Slovenská osláviť dvaciate výročie svojho vzniku.Ale vývin udalosti niesol sa celkom opačným smerom.Miesto osláv musel sa chrániť jej holí život,23.sep.večer výhlásila česko-slovenská vláda mobilizáciu,hoci bolo isté,že republika na pomoc spojencov nemôže čakať.Pravda bolo to len dokončenie prvej fázy mobilizácie zo dňa 21.mája1938.Na tomto,,cvičení"z tunajšej obce ich bolo 8.Dňa 23.sept. odišlo k vojsku 20 muov.
Mobilizácia
Priebeh mobilizácie šiel hladko,veď niet takého vojaka, ktorý by neposlúchol mobilizačnú vyhlášku,t.j. predbavených.Evidencia koní prešla tiež hladko.V tunajšej obci a jej okolí sa umisnili hrnčiarske oddieli.Súčinnosť vojska z tunajším obyvateľstvom bola príkladnou.Mobilizáciou utrpel priebeh hospodárskeho života v obci citeľne,ale to je aj prirodzené.Práca na poliach zaostala,museli ju vykonávať ženy aj deti.Táto výkonosť pravda nemohla byť veľká,ale i s toho vidno,že naši mužovia a ženy vedia sa obetovať zaujmom celku.-vyučovanie v škole bolo normálne,lenže bola slabá dochádzka,lebo deti museli vo zvyčajnej miere pracovať na poliach.Život pred Vianocami vrátil sa,hospodársky,do normálnej koľaje.
CPO
Civilná a protiletecká ochrana a zatemňovanie dialo sa pod vedením učit.Rosyku,ktorý bol českej národnosti.Činnosť fungovala bezvadne.Chvále ťažkého,čierneho bôľu zaľahli na tunajšie obyvateľstvo rozhodnutím mníchovsko-viedeňským.Obyvateľstvo sa ho katastrofálne dotklo bezprostredne.Maďarsku bol postúpený kraj blýzkeho okolia,obce Ožďany,sídlo pošty a okresné sídlo Rimavská Sobota.V tomto mestečku tunajšie obyvateľstvo odpredávalo hospodárske výrobky a tým mali zabezpečené príjmi dôchodku.Okresným mestom sa stala Hnúšťa,ktorá ani zďaleka nemôže vyrovnať dobré podmienky bývalé.Medzi obyvateľmi pôsobily tieto zmeny velmi zhubne a znášaly meistotu o budúcnosť obce.
Vojsko v obci
Po tunajšej obci prišlo vojsko aby obsadilo tento vidiek v čase záboru susedného kraja Maďarmi.Vojaci boli obyvateľmi čo najpohostinskejšie uvítaní.V obci sa ubytovala 10.rota 8.horského pluku z Jelšavy.Ich prítomnosť bola balzamom na nespokojné...
Demarkčná čiara
Rola odišla 16.XI.po ustálený demarkrčnej čiary,ktorá prebieha 3km od tunajšej obci.Potom sa v obci ešte zdržiavalo ešte jedno družstvo až do 12.decembra a vtedy z tunajšej obci odišli vojaci celkom.
Utečenci
Je zrejme,že v tunajšom obyvateľstve našli ukrit pred nespravodlivosťou utečenci z obradeného územia,keď mnohý sú v príbuzemskom zväzku s tunajším obyvateľstvom.
Demobilizácia
Demobilizácia záložníkov skončila asi 17.decembra a vrátili sa záložníci aj z tunajšej obce.Tak isto boly prinavrátené aj odobraté kone a život sa vracal do normálnej cesty.Prežívali sme smutné,neveselé Vianoce,mysleli sme na svojich bratov,ktorí musia trpieť pod krutou nadvládou maďarskou a poľskou.Smútime,ale nikdy sa nevzdáme nášho prirodzeného práva,čo nám od mocného Pána Boha prináleží.
Rok práce,boja a víťazstva
(Prehlad roku od 14 marca1939)
14.III.1939
14.marec nám Slovákom ostane navždy najkrajším sviatkom.Ako by aj nie,keď od teraz už slobodne môžeme sa plne národne využiť v samostatnom štáte.Osud svojho národa máme vo svojích vlastných rukách.Prirodzene , treba spomenúť udalosti, ktoré predzádzali tomuto historickému dňu. Začiatkom , pravda nie prvoradým tohoto slávného dňa boly dni stáleho, neúnavného boja , ktoré sa niesli heslami: "Tohto roku do útoku ! "
Český puč
Pamätáme sa na smutne - slávny puč českých generálov na slovensku , chceli sa postaviť proti prirodzenému vývinu slovenského národa kráčajúceho ku konečnému oslobodeniu.
Z Čiech a Moravy nakomandované vojsko a žandári zaplavili 10. januára celé Slovensko, obsadili
i najdôležitejšie budovy a najstatočnejších Slovákov uväznili, odviezli do buenských väzení
- Tunajší obyvatelia sa proti takémuto konaniu čo najrozhodnejšie postavili, vlna živelného odporu valila sa v srdcia verných Kružniancov. Ale slovenský národ , ktorý po 6. okt. 1938 , okúsil ovocie samostatného slovenskího - národného života, nedal sa už zastrašiť nezľakol sa bodákov,
ani nabitých pušiek, ale konal tak, ako zdraví národ konať mal: postavil sa na odpor proti samozvancom a holými pästami si vydobíjal pánstvo nad Slovenskom.
Dr. Tiso pri Hitlerovi
Najväčší slovenský politik , vodca národa, ministerský predseda dr. Jozef Tiso, pobral sa do Berlína k ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi a hneď po jeho návrate konala sa ministerská rada - po ktorej sa zišiel snem , bolo to práve 14. marca - slovenský snem na tajnú schôdzku.
Samostatný štát
A výsledok tejto schôdzky je známy: vyhlásenie samostatného slovenského štátu, otrhnutie sa od Čiech a Moravy ktoré síce hlásaly bratstvo česko- slovenské , ale nedodržiavaly
ho a za Slovenska chceli mať svoju koloniu. Na tom istom historickom zasadnutí snemu zostavila sa i nová vláda slovenská na čele s ministerským predsedom dr. Jozefom Tisom. Heslom tejtom novej vlády, ako ich celého národu slovenského stal sa výrok budovateľa spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra : Nazpäť cesta nemožná, napred sa ísť nusí . Radosť nad týmto dejným faktom bola veľká .I Kružno zapojilo sa do radosti ktorej kúpalo sa celé Slovensko. Dôstojnou oslavou v škole oslávili tento deň , ktorý je zapísaný zlatými písmenami v slovenských dejinách. Náš státisíce ročný sen sa splnil. Konečne stali sme sa pánmi na našom grunte, sami si budeme môcť rozkazovať , sami upravovať svoj život. Ani rozlohou, ani počtom obyvateľstva nie sme medzi prvými štátmi v Europe, no nie sme ani posledným , ale chuťou do roboty, do ďalšieho boja za lepší život slovenského národa radime sa ďaleko do popredia. Nič neobíde sa bez obetí, tým menej skutky historické a veľké. Vtedy, keď rodil sa nový, slobodný slovenský život, pochovávali sme aj prvého martýra tohoto štátu, gardistu Antona Kopalu, ktorý obetoval svoj život za blaho a samostatnosť vlasti.
Vrátenie Čeklísa
Na 14. marec pripadá aj radostná, symbolická udalosť : 14. marca vrátil sa zpäť
z maďarského panstva Čeklís a ešte niekoľko menších obcí a osád. Čeklís sa vrátil, a je to ako prísľub , že vrátia sa i iné slovenské kraje , ktoré patria tam, kde odjakživa patrily.Jedným z najväčších programov musí byť : dostať všetkých zahraničných Slovákov zpäť do slobodnej vlasti.
Protektorát - záber Ukrajiny
Zatiaľ, čo nemecké vojsko postúpilo do Čiech a Moravy, ktoré včlenily sa do Veľkonemeckej ríše ako Protektorát, maďarské vojsko obsadilo Karpatskú Ukrajinu.
Útok Maďarov
Okolité štáty uznaly rad radom samostatný slovenský štát, žiaľ súsedné Maďarsko, ktoré bolo medzi prvými, čo našu samostatnosť uznalo, využilo našu veľku premenu a vo chvíli, keď slovenské kraje opúšťaly nemecké vojská a keď sa slovenská armáda začínala organizovať, napadli nás zákerne na východe, bombardovali Spišskú Novú Ves a odtrhli nám časť východného územia. nestačilo im to čo dostali po smutnom 2. novembri, museli nás znovu napadnúť a znovu ranu spôsobiť. Zakvílil slovenský národ a spolu aj tunajší občania , zaplakal celý národ, no totom stvrdly naše päste a celý národ do jedného chlapa postavil sa na odpor, proti tým, ktorý necheli uznať, že aj slovenský národ má právo na samostatný, svojský život. Národ nechce sa vrhnúť ta,z kade sme sa len svetovou vojnou oslobodili.
Mobilizácia
I z Kružného narukovali chlapci na východnú hranicu a niektorý ostali strážiť tu doma , tunajšie Bezprostredné hranice. Bola to radostná práca, každý vykonával s hrdou pýchou svoju vlasteneckú povinnosť.
Ochrana nemeckej ríše
23. marca 1939 náš súsed Nemecká ríša, zaručuje celistvosť slovenského štátu dohodou na 25 rokov. konečne už ani tunajšie obyvateľstvo nemusí sa stachovať pred južným pažravým súsedom , môže sa spokojne oddať budovateľskej práci. Toto sú asi stručné udalosti 14. marca , ktoré sa bezprostredne týkajú celého národa teda aj Kružna.
Incidenty
Budovateľská práca začína, každý sa oddal spokojnej práci na budovaní samostatného domova. Maďari zasa na východe vyvolávajú niekoľko incidentov , ale slovenský národ stojí na stráži, na každý útok odpovedá útokom. Maďari tu na juhu sú ticho, iste vedia že je tu nepreniknuteľná hranica povedomích Slovákov na sucho by neobišli, bo každý Slovák, Kružňanec je hotný svoj život položiť za slobodu vlasti.Počujeme veľmi dobre ako sa žije naším bratom v zahraničí, bezprostredne tu u nás za hranicou.
August
August začal sa v znamení belavej armády slovenskej, našiel údatných železničiarov, ktorý zišli sa na veľké manifestačné shromaždenie do Bratislavy, aby dokázali svoju vernosť k vláde a štátu. Od nás bol prítomný železničiar Jozef Priadka . August, žiaľ, nesie sa i v znamení smutného výročia smrti večného otca národa Andreja Hlinku. - Sľubujeme a prisaháme my Kružňanci, že ostaneme verní jeho programu : Za boha a národ !
Strom. slávnosť
Dňa 16. apríla odbavovala sa v obci stromková slávnosť , obyvateľstvo sa hojne zúčastnilo. Tunajšia správa školy darovala pre zahraničné školstvo asi 20 kníh - 5kg balíku. To darovali žiaci , aby i takto uľavili biedu svojím rodákom v zahraničí.
Hospod. obroda
Na Hospodársku obrodu Slovenska, tunajší občania upísali , ktorý čo mohol a ako mu to prostriedky dovolovaly.
Divadlo
Z príležitosti osláv dr. M.R. Štefánika, kružnianká mládež zahrala divadelné predstavenie - na obrodu Slovenska. Režíroval učiteľ Daniel Gallay. Bolo to prvé, divadelné predstavenie v Kružnom. Mládež každým večerom schádzala sa za ,aby len niečo ukázala a tak dokázala že aj v Kružnom žije slovenská uvedomelá mládež. Zahrali :" Strídža zpod hája "
hra v 3. dejstvách so spevmi od Ferka Urbánka jednoaktovku od toho istého spisovateľa: " Diabol v raji manželskom.
Deň matiek
Deň matiek tunajšia správa školy usporiadala 8. mája .
Šuškaná propaganda
Šuškoná propaganda na pohraničí stále funguje, ale Krúžňancov to nikdy nepomýli, na naivnosti trúsené zo zahraničia od súsedného Maďara, tým sa len vysmeje. - Ako doklad, že táto prppaganda pracuje je i tento dôkaz: Školské deti na vychádzke do Čerenčian našli takéto tístky , zastrčené do kolíčkov : Hlinka hnije, gazda pije , Tiso zradca, Maďar vráť sa. Nuž každý si môže pomyslieť koľko a čo len chce, ale nás takýmito naivnosťami nerozbijú a darmo sa usilujú nás zlákať všeliakými rečičkami.Nikdy, nikdy dobre nepochodia . Veríme, že príde čas a vykrútia si väzy.
|
|