Prepis z pôvodnej kroniky obce:
Kronika obce Kružno
Obec Kružno bola pôvodne pustou planinou porastlou trním , šípím, burinou a drobným lesným porastom. Osadou sa stala v roku 1923 kedy prisťahovalci s detvianských , málinských
a kokavských vrchov počali brať podieľ na parcelácii majetku býv. barona Henryka Lužinského a predaju pozemkov veľkostatkára Štefana Stanislava z Oždian . Túha najbiednejšej vrstvy slovenského národa po kúsku vlastnej zeme , túha po radostnej práci na vlasnej hrude a spríjemnení tvrdého života vrchovského vylákala zájemcov do tunajších krajín. A tak pôda vracia sa do rúk bývalým vlasníkom - slovákom ktorý kedysi boli o ňu pripravení surovým Maďarom a úlysným židom. Prevratom však korunované bolo víťastvo spravedlnosti slobodou ducha a tela povzbudlo tak často na slovenskom národe osvedčené príslovie: " Krivda za stôl sadla , pravda u dvier žobre !"
na svojej pravdivosti . Duch národa mohutnie mnohoslubným vzletom smelých a užitočných myšlienok , hmotné postavenie ľudu sa zlepšuje záborom prídeľov pozemkovov reformou rozparcelovanej pôdy . - Pravda , ľud na svojej ceste k vybudovaniu budúceho svojho domova stretáva sa vo svojom zápolení s rôznymi prírodnými prekážkami , ktoré však jeho trpezlivá povaha a tvrdá skúsenosť pomaly síce , ale iste zdoláva : Detvania naši prišli do kraja zarastlého hustými krovinami , hrubými kmeňmi mnohoročných stromov a planým neužitočným plevelom. Silná ruka detvianska vie narábať sekerou a krumpáčom a mihá ňou vo vzduchu, ako ľahkou valaškou. Korene kmeňov praštia a odfrkujú na všetky strany a razom mení tisícročie ležiacu neplodnú zem v úrodnú pôdu, ktorú hneď núti, aby vydala chlebíček vezdejší jemu a jeho rodine.
Prví kolonisti
Zaľudiť tento kraj, učiniť divočinu úrodnou, užitočnou je údeľom tvrdej, namáhavej kolonizácie, ktorú započali prví prisťahovalci so svojimi rodinami v roku 1923 Pridkovci : Martin, Jozef, Peter a Pavel . Prví traja sa usadili pozdl´ž horného toku jarčoku, vyvierajúceho z malého močiariska východne pustatiny Istenkút ( Božia Studňa ) a tekúceho lesnatou úžľabinou zvanou Molnárkou východným smerom k Rim. Sobote do Rimavy. Pavel vzbudoval si primitívny domček z dreva (kolibu ) asi km na severovýchod od svojích príbuzných poblíž starej artezskej studne v kružine,
od čoho bola pomenovaná i osada Kružnom. Lopotnou prácou dopracovali sa istého úspechu,
ktorý zavdal príčinu k ďalšiemu obydleniu vrchovskými Slovákmi tak, že v roku 1923 na jar tu už bývala 6členná rodina Pavla Priadku. Toho istého roku v jaseni prišlo odrazu ďalších 10 rodín
a v roku 1924 na jar zas nových 10 rodín, takže do roku 1927 tu povstala dosť veľká osada asi
s 25 rodinami žijúcimi tiež v toľkých domoch. Mala tedy osada Kružno asi 95 obyvateľov
a pričlenená bola k obci Sušany. Z týchto čísiel je badať, že válečnými útrapami neutrpela u našich Slovákov populácia, ale že vzrásta nádeja na skoré hustejšie zaľudenie, ktorému dávajú možnosť ešte dosiaľ široké, neúrodné a nezúžitkované lány zeme, nové to zdroje lepšej a radostnejšej budúcnosti.
Osady
K osade Kružno pridružila sa v roku 1926 aj osada Garažka ležiaca severne, kde sa bola usadila rodina Bahleda a Čertov Ker v juhozápadnom smere, kde sa usadili dve evangelicke rodiny Paľaga a Bobáľ z obce Hriňovej. Príliv prisťahovalcov neochaboval, ale naopak pokračoval neustále, čím bol daný pevný a istý podklad k hustejšiemu zaľudneniu.
Zemepisná poloha
Kružno rozkladá sa medzi .................................sev. šírky a vých. ...........dlžky
Nadmorská výška
Nadmorská výška stanovená číslom ..........................
Chotár v kat. jut.
Prevedenou parceláciou a iným súkromným odkupom pozemkov získali obyvatelia Kružna a Garažky úhrnom 1200 kat. jutár pôdy.
Z toho je : oráčiny................. hory .................
pasienkov.............. neur. pôdy.........
lúk ........................
Kvalita pôdy
Pôda nie je rovnomerne rozdelená medzi jednotlivých obyvateľov. Najviac (60 kat. jutár )vlasní roľník Ján Siviček. Čo do kvality možno rozdeliť pôdu podľa toho, kedy a jakým spôsobom bola z lesnatých pozemkov utvorená oráčina. V celku je pôda úrodná len jej treba dať potrebné umelé živiny. Podľa skúseností roľníkov sa najlepšie osvedčuje 16 a 18 % super fosfát na oráčiny
a thomasova múčka na lúky a pasienky. Tiež čílsky liadok blahodárne napomáha zvýšeniu úrody pre svoju vysokú cenu sa ho však len zriedkavo užíva. Najlepšiu pôdu majú najstarší kolonisti
z čoho vyplýva, že vekom nadobúda mladej oráčine na cene a úrodnosti. Zvláštnostou kraja je,
že postráda úplne skál, zem je tedy úplne hlinitá len miestami jílovitá a u jarčekov pieskovitá.
Niečo málo naplavenín. Väčšie obrázky, nájdené v rozšírených a dnes už suchých korytách miestných jarčekov boli zúžitkované ku stavbe budov. Následkom nedostatku skál stavajú sa domy z "váľkov". Na jar keď sa jarčeky rozvodnia omieľajú jemný piesok a štrk so svojich brehov
a tvoria sa pieskové a štrkové nánosy, ktoré si občania s velkou pílou na bbehy jarčekov vyhadzujú a ku stavbe domov používajú. Kameň vozia s obce Sušany.
Plodiny ( flora všeobecne )
Z plodín sa tu darí všetkým štyrom druhom obilia, kukurici a zemiakom. S krmných rastlín vyniká bolhoj, z primyselných ľan, so strukovín fazoľa ( bôb) a šošovica. Ovocné stromy sa dosiaľ neuchytili a potom je o ne malý záujem medzi obyvateľstvom. Mladšia generácia však prejavuje zvýšený záujem o ovocné stromy. Vykopáva plánky v blízkych lesoch a sadí do svojích záhrad a štepením ich premeňuje na užitočné stromy. Mnohé záhradky sa už honosia päťdesiatkami ba aj stovkami pekných ovocných stromkov. Najlepšie sa darí šľachteným plánkam. U niektorých snaživých občanov priniesli ovocné stromy už svoje uspokojivé výsledky.Niektorý občania zabývajú sa tiež včelárstvom, ale bez zvlástného úspechu, lebo im chybí odborná znalosť.
Kvetnatých lúk je dosť a preto podmienky pre včelárenie sú veľmi prajné. Zvláštnosťami vo flore pisateľ kroniky za ten jeden rok nenašiel. Z pestrejších kvetín možno uvesť kosatec žltý, ladoňku dvojlistú, modrenec hroznatý, konvalinku a niekoľko iných. Z rastlín tajnosnubných honosia sa lesy a porastlé pasienky množstvom jedlých, nejedlých i jedovatých hríbov, okrem toho boli nájdené dva druhy mochu a lišajníku.
Zvieratstvo ( fauna všeobecne )
O niečo bohatšia než flora je fauna, z ktorej zvlášť prekvapuje množstvo kukučiek, divých holubov, strák a jarabíc. V menšom pestria lesy žluny, sojky a zvlášť milý slávik. počet lišiek a poľných zajacov riedne tuhými zimami a častými poľovačkami. Lúky a polia trpia krtkami
a myšami. Dosť hojné sú aj jašterice, užovky, slepýši, menej už zmije. Večery ruší neprestajné krkanie žiab.
Lesy
Lesy sú zväčšia dubové a pasienky sú porastlé hojne brezami, jalovcom ( borovkou ) planými trukami. V lesoch žije vdosť veľkom množstve roháč.
Podnebie
Podnebie kraja možno už rátať medzi východoeuropské kontinentálne. Nepopierateľný vliv na podnebie majú okolité rozsiahle lesy a hory, ktoré ho čiastočne ustaľujúa tým regulujú pravidelnosť a množstvo vodných zrážok.
Komunikácie
O cesty sa všeobecne málo dbá ; je - li však už nejaká neudržuje sa vporiadku opravy sa prevádzkujú len na jar a potom je cesta ponechaná svojmu osudu. Cesty sú veľmi neschodné zvlášť po daždi. Na jar a v jaseni, kedy viac prší premenia sa cesty v more veľkého blata a stanú sa pre vozy úplne neschodné, ba i chodec sa brodí po kolená v blate a vo vode a len pri najväčšej námahe vie zdolať cestu z Kružna ku štátnej hradskej. Hore medzi Kružnom a Molnárkou pretína " sušanská cesta ". Na železnicu možno sa dostať buď do Rim. Soboty ( 8 km ), Oždian ( 6 km), Sušian ( 4,5km) alebo Čerenčian ( 5 km ). Kružno je s Molnárkou spojené chodníkom.
Obyvateľstvo
Obyvateľsvo je národnosti slovenskej a je ho v celku 380. Ľud rozpráva nárečím zvolenským, lebo pochádza väčšinou z obci: Hriňovej, Budinej, Detvianska Huta, Hradišťa, Sihla,Lôm, Látky, Šoltýsky, Salajky, Rim. Kokava atď. i zMálinca. ( Niekoľko rečových ukázok: Prídavné mená jakostné stredného rodu zakončené sú v nom. akuz. ako aj vokatíve na ô ( peknô dieťa, malô, veľkôa pod.) Nesprávne sa skloňujú podstatné mená žen. rodu podľa vzoru "ulica"
v genitíve: do konici, do kukurici atď. V nárečí je badať už aj vliv maďarčiny: kalab, bútor, rendešne, šor atď. V národnostnom ohľade je obyvateľstvo dosť vlažné a to zvlášť starší, patrne nepokladajú národný cit za nútnosť. Mládež naproti je uvedomelá a silne vlastenecká , ktorá by sa bila za svoju slovenskosť. Je to mládež taká za ktorú sa národ náš nikdy zahaňbiť nesmie a môže na ňu vždy spoliehať a kedykoľvek zavolať vždy ju nájde pripravenú a odhodlanú brániť svoju vlasť. Starež je dosť ľahostajná a možno hovoriť o veľkom šťastí, že sa ľud tento nedostal do bližšieho styku s Maďarmi- bol by snáď podľahol, bol by sa i ľahko pomaďarčil. Ale aj vtomto smere sa aj starší preroďujú , lebo navštivujú školské slávnosti, kde sa im vlieva do srdc vlastenectvo. Oblieknutý chodí v krojoch detvianskych a vrchovských (Lôm), ale nosí už aj hojne občiansky šat (zvlášť robotníci a nádeníci), ale aj mládež sa už úplne z kroju vyzliekla a haňbí sa zaň. V práci je svedomitý a pilný a zvlášť ženy sú vytrvalé. Spoločenské vzťahy sú dosť nízke. Spoločné susedské nažívanie neobíde sa prirodzene bez súdu, čo svedčí o tvrdohlavosti, neústupnosti a miestami aj bezočivosti. Muži sú bohužiaľ oddaní alkoholu a niektoré deti následkom toho sú dedične zaťažené. Pohostinnosť dosiaľ u ľudu nevymizla, je tedy dôkazom čistého a neskazeného jadra. V spoločenskom a rodinnom 6ivote ešte neni cítiť vliv dnešnej zkazenej doby, sú tedy jeho základné dobré vlastnosti ešte nedotknuté. Ľudových zvykov sa zachovalo množstvo a ľud pri nich vyjadruje zcela spontáne svoje nefalšované city. V štátotvornej práci neberie účasti, neplní svedomite svoje povinnosti, zvlášť platenie daní mu robí veľké ťažkosti. Zanecháva však pomaly svoje predsudky a v ostatnej dobe už aj siaha po novinách a knihách. Najviac sa číta v zime. Rodinný kalendár ostáva až dosiaľ jedinou enciklopediou v domácnostiach, zvlášť zprávy povetrnostné tu hrajú veľkú úlohu. Sriadením školy však nastáva nová a význačnejšia epocha v kultúrnom aj sociálnom živote tunajšieho ľudu a snáď sa časom podarí dosť veľké percento analfabetov úplne zanulovať.
Zamestnanie obyvateľstva
Obyvateľstvo sa zaoberá zväčša roľníctvom a chovom rožného statku, ktorý na výročitých i mesačných trhoch odpredáva. Sú tu však aj robotníci a nádeníci, pracujúci pri stavbách alebo hospodárskych sezonnych prácach v okolí. V zime takmer všetko mužské obyvateľstvo sa venuje v okolitých horách drevorubačstvu a ženy doma pradeniu a tkaniu
Vierovyznanie.
Podľa vierovyznania počíta sa takmer všetko občianstvo k cirkvi rímsko-katolíckej.
Len tri rodiny sú ev.a.v. náboženstva. Iného vierovyznania v obci niet.
Polit. smýšľanie
Podľa politického smýšľania počíta sa takmer všetko obyvateľstvo ku strane republikánskej, ale nájdu sa i komunisti.
Vzdelanostné pomery
Vzdelanostné pomery v obci nie sú práve utešené. Vina sa musí pripočítať tej okolnosti, že obyvatelia sa prisťahovali väčšinou z osád, pustatín a kopaníc (lazov) detvianskych,kde bola návšteva škôl znemožnená veľkou vzdialenosťou alebo týchto vôbec nebolo. Tým prirodzene dostalo sa veľké množstvo analfabetov aj do našej obce, kde, bohužiaľ, návšteva ľudovej školy bola opäť pre nezákonitú vzdialenosť školy od bydliska žiakov závislá na dobrej vôli rodičov. Niektoré deti s Kružna navštevovali rím.-katol. ľud. školu v Sušanoch(4,15 km). Vzrastom počtu dietok ukázala sa naliehavá potreba vlastného učilišťa a preto roľníci Jozef a Peter Priadka z Molnárky za pomoci oždianskeho notára p. Lad. Sonntága a hlavne p. škol. inšpektora z Rim. Sobota Jozefa Rohna presadili na Molnárke sriadenie štát. ľud. školy.
Sriadenie školy
Pomoc oždianskeho notára má však iné pozadie. Nie vlastenecký zápaľ a skutočný záujem o molnársku školu bolo mu pohnútkou, že nasadil všetky možné páky o dosiahnutie cieľa: sriadenie školy na Molnárke , ale práca táto bola len krytie špinavého . zákulisného úmysľu zničiť slovenskú školu v Ožďanoch t.j. dosiahnuť jej zrušenia. Skrytý jeho plán však ztroskotal! Oždianski Maďari sa príliš skoro tešili.....
Učiteľ správca
Prvým učiteľom-správcom štát.ľud.školy na Molnárke bol ustanovený býv.doč.učiteľ štát.ľud.školy v Žiline Jozef Šperlék z Košíc, ktorý prišiel na Molnárku dňa 15.decembra 1927.Vyučovalo sa v izbe Petra Priadku a potom tiež v izbe rolníka Martina Gondu.Ďalším učiteľom na Molnárke bol František Kráľa výpomocná učiteľka Margita Dušová
Obec.Knižnica
Skolská matica slov.ligy v Bratislave darovala Kružnu a Molnárke na žiadosť uč.J.Šperléka obecnú knižnicu na ktorú darovala celkom 90 zväzkov v drevenej skrinke.Knihoníkom bol Peter Pridka až do júna 1929.
Cintorín a zvonica
V mesiaci máji bol na Kružne vysvetený cintorín a zvonica.Slávnostný tento akt previdol rím.kat.dúchovný z Veľkej Suchej Ján Krištofčák,dekan za veľkej učasti miestneho a okolitého občianstva.Prvý je pochovaný v cintoríne starý vengrín.
Stavba školy
Vpodzimných mesiacoch v roku 1928 bola na Kružne započatá so stavbou (školy)budovy štát.ľud.školy,lebo doterajšie jej umiestnenie v žiadnom ohľade nevyhovovalo.Slovenská liga ujala sa stavby školy, ktorú aj v marci roku 1929 dokonči a odovzdala svojmu účeľu.Škola je krásna poschodová,učit.bytom a 1.učebňou.Postavil ju staviteľ z Oždian Ján KLamáriknel.Z Oždian nákladou 318.365 Kč.Dnes je táto škola už trojtriedna.Posviacka školy zadržaná bola dňa 29.septembra 1929 a bola čiste cirkevného rázu.Obyvateľstvo susedných dedín dostavilo sa vo veľkom počte.Po príchode hosťov pán dekan z Veľkej Suchej Ján Krištofčák slúžil na školskom dvore omšu.na svojej kázni poukázal na dôležitosť vzdelania a výchovy.Po ukonční cirkevných obradov,rolník Jozef Priadka vyslovil v mene celého obyvateľstva veľkú vďaku Slovenskej Lige za vybudovanie školy.Učiteľ E.Nack vo svojej prednáške poukázal na národnostný význam dňa.Poobede bola ľudová veselica trvajúca do pozdných hodín nočných.Pri omši a ľudovej veselici učinkoval,,Sušanský hudobný krúžok"na dechových nástrojoch.Prvým učteľom novej škole bol E.Mack.Od začiatku až do dnes vystriedali sa na novej škole v Kružne následujúci učitelia: Štefan Oltváni,Elena Zajacová,Anna Kadlecová,Daniel Koreň,Irena Mozerová,Ema Lihániová,N.Maršíková,ViliamBernáíth,Mária Draková,Michal Bačko,Klára Jelenová,Libuša Baierová a Rudolf Guričan.
Úroda
Najlepšia úroda v obci vôbec bola v roku 1929, lebo na jednom kat.jutre sa urodilo 14q obilia.Od tých čias sú úrody priemerné a striedajú sa slabšie slešpšími.Úroda v roku1937 bola celkom slabá,zato však úroda zemiakov ukazuje sa veľmi sľúbne.
Neúroda
(Najlepšia úroda v obci.)
Obec bola postihnutá najvätšou neúrodov v roku 1932,kedy sa ani semeno nevrátillo.
Krmné rastliny
Najvätšie ťažkosti ma obec s pestovaním krmných rastlím pre dobytok.Ďatelina sa ťažko darí alebo sa nedarí vôbec a menšia úroda sena veru nestačí.Preto sa obyvateľstvo obce rozchádza po celom okolí a káše sená a ortavy z ,,rysu".Nedostatok krmív veľmi háti chov rožného statku.Aj pasienkov je málo.Každý pastier na svojom.Tí čo pasienku nemaju alebo len málo pasú na čerenčianskom,Kde platia za jeden deň kus dobytka od jari do jesene 150KS.
Požiar
Oheň v obci od jejzaloženiía neriadil,čo nasvedčujeo veľkej opatrnosti obyvateľstva,ktoré si je dobre vedomé,čoby požiar znamenal pre každého.hlásenie požiaru by tu bolo veľmi ťažké,lebo nei ani striekačky,ani tekúcej vody.Voda sa čerpá pre ľudí a statok s prirodzeých prameľov alebo z malých studní,ktoré sú povätšine otvorené a aj dosť nebezpečné zvlášť pre malé deti.
Smrť
Prípad utopenia v studni sa stal v roku1930,kedy dievka Martina Šľajferčíka idúc pre vodu sa pošmikla tak nešťastne,že padla hlavou do studne.Pomoci buď nebolo a dievka sa v studni utopila.
Hynutie statku
V roku 1932 riadila v obci,,Chrastavá slezinová sneť", ktora si vyyžiadala za obet asi 20 kusov hovädzieho dobytka.Pravidelné očkovanie dobytka úplne zastavilo opakovanie nemoce.
Epidémia
Obyvateľstvo obce je veľmi otužilé a nemoci tak ľahko nepodľahne.Od založenia obce až do dnes,nebola postihnutá žiadnou epidemickou nemocou.Až v roku 1937 postihnuta bola epidémiou,,čierneho kašľu"a,,zápalu prieušníc".Epidémia sa tak rozšírila ,že musela byt aj zatvorená škola.Zápalu príušníc boli postihnutí dospelejší ľudia.Nemoc bola cez 6 týždňov, nebola však vážnejších následkov,až na jedn prípad chlapca z detského domova, ktorého pri kašli krv zalievala.
Živnosti
Obec má jeden slabo prosperujúci obchod s krčmou,ktorého majiteľom je Ondrej Paľaga.V roku 1937 na jar sa sem prisťahoval už aj kováč.Iných remeselníkov tu neni.Dobročiných zariadení obec nemá žiadnych.
Osamostatnenie
Najvýznamnejšou udalosťou obce od jej založeniía až po dne je jej osamostatnenie.Obec,ako už bolo uvedené patrila pôvodne k obci Sušany.Notariát a ppoštu mala vo Veľkej Suchej.Obec však z roka na rok rástla,rozmnožovala sa,tak že zatúžilisrdcia miestnich občanov po osamostatneni a gazdovaní vo svojom.Ujali sa horlivé práce a podali si žiadosť na Krajský úrad,aby ich osada premenená bola na samostatnú obec.Na splnenie svojho priania čakali dlhú dobu až sa zdalo,že ich túžba sa nesplní.Obetaví a veľmiagílny človek Ondrej Albert, ktorý bol poverený vykonávaniu úradnych záležitosti v obci navštívil miest.spr.školy Rudolfa Guričana a požiadal ho aby napísal žiadosť na Krajský úrad,akko žiadosť osamostatnenia obce Kružna vyzerá a či vôbec bude priaznive vybavená:Žiadosť táto pohla celú záležitosť a bola nad očakávanie priaznive vybavená adávna túžba po osamostatnení, lebo zaneddlho nato dostal Ondrej Albert upovedomenie od okesného úradu v Rim.Sobote,že osad Kružno premenovaná bola na samostatnú obecToto sa stalov mesiaci januári 1937.Úradná rozlúčka s obcou Sušany prevedená bola za prítomnosti p.okresného náčelníka z Rim.Soboty Emila Hausa v mesiaci február 1937.Sušany vyplatili obci Kružno 5.000Kč,ako základný fond pre obecnú pokladnicu.Sušanci sa spierali tak veľkýobnos vyplatiť,ale pán okresný náčelník svojou prípoveďou:,,Keď nevestu vydávajúc s venom ju vystrájajú"učiní koniec priečeniu.
Starosta
Ako samostatná obec bolo Kružno pridelené administratívu aj poštové k obci Ožďany.Vládnym komisárom až do prevedenia o becných volieb,ktoré sa budú diať v jeseni bol menovaný okresným úradom v Rim.Sobote Ondrej Albert.
Zaznačil: Rudolf Guričan, spr.šk.
|
|